Ako ušetriť na strave

Veľa (u)šetrím. Nie vždy som taká bola, vyformovalo sa to postupne. Bola som vychovaná rodičmi, ktorí vždy nakupovali s rozumom. Doma sa vždy varilo, pestovali sme si vlastnú zeleninu, zavárali, zamrazovali a utilizovali všetko, čo príroda poskytla zadarmo. Väčšina mojich rozmarov mi bola vyhovorená ockom, a veru, vždy išlo o nehorázne blbosti, ktoré by zapadli prachom. Potom som sa vydala za muža, ktorého štúdium sa točilo okolo financií a daní, má finančnú gramotnosť ako nikto iný koho poznám a k tomu je povahovo veľmi skromný. Prišla inflácia, tehotenstvo a väčší pocit zodpovednosti a uvedomenie si, že by som raz chcela žiť v dome, ale nie na dedine (ambiciózne, viem).

No a všetko prirodzene viedlo ku Katke, ktorá má v dnešnej dobe v šetrení takmer až záľubu. Pretože to, čo neminiem teraz na niečo čo nepotrebujem, miniem v budúcnosti na niečo, o čom snívam, alebo to zaistí, že budem žiť komfortne aj vo vyššom veku aj bez toho, aby som sa musela spoliehať na rôzne príspevky od štátu.

Nie všetci môžeme mať vysoký plat ale väčšina z nás môže šetriť. To, koľko zarobíme nie je až také dôležité ako to, koľko si odložíme. Je jedno, ak niekto zarobí 3000 eur v čistom, ak to všetko rozbije. Ak vám zvýšili plat o 100 eur, ale nejde o peniaze ktoré ušetríte ale kúpite viac vecí, ktoré nepotrebujete, je úplne jedno, že vám ho zvýšili. Finančná gramotnosť Slovákov je podpriemerná a iba menej ako polovica z nás svoje peniaze investuje. Podľa prieskumu OVB má plán sporenia na dôchodok iba každý štvrtý Slovák, z čoho iba polovica ľudí dokáže tento plán aj dodržať. Berúc do úvahy, že nie je úplná utópia, že dôchodky jednoducho raz nebudú a spoliehať sa na deti či našu vládu je jednoducho naivné, ide podľa mňa o celkom vážnu vec. Všetko sa však začína (alebo končí) pri tom, že človek musí mať každý mesiac k dispozícií čiastku, ktorú si vie odložiť. Vtedy prichádza na rad šetrenie peňazí.

Sú veci, ktoré človek jednoducho potrebuje kúpiť a basta. Všetci musíme platiť nájom či hypotéku, energie, oblečenie, jedlo, u lekárov. S veľa položkami sa nedá nijako hýbať, ale existuje jedna, s ktorou sa dá hýbať naozaj veľmi…a to je strava. No a keďže je to moja parketa, chcela som sa s vami podeliť o moje nadobudnuté múdrosti a zamyslenia.

Variť, variť, variť

Viem, že toto je mnohým jasné, ale to koľko ľudí to aj robí je druhá vec. Sú dni, kedy sa človeku naozaj nechce. Je však plno jedál, ktoré viete vyčarovať do 20 minút. Premôcť sa na 20 minút, aby som si na druhý deň nemusela kupovať v práci obed za 8 eur mi znie ako výhodný obchod. Aby ste túto časť zvládali s ľahkosťou, je dobré mať v hlave alebo na papieri zoznam 15-20 rýchloviek, ktoré sa dobre prihrievajú/krabičkujú, a stavať si okolo tohto zoznamu špajzu. Takto máte vždy po prvé nápad a po druhé ingrediencie. Keď človek totiž musí ísť kvôli niečomu ešte do obchodu a premýšľať čo také by vlastne navaril, znižuje sa pravdepodobnosť, že sa do toho bude chcieť pustiť. Zbavte sa týchto prekážok a zvýšite si šance, že samých seba prehovoríte, aby ste si navarili. Najlepšie na 2 dni. Je taktiež na zamyslenie a na každom človeku, či musí pravidelne chodiť na pivo a na kávu a či to jedlo v reštaurácií párkrát do týždňa naozaj stojí za to, alebo je za tým skôr nejaký tlak okolia a zvyk, ktorého by bolo lepšie sa zbaviť. To, že to niektorým ľuďom z vášho okolia vyhovuje ešte neznamená, že to automaticky vyhovuje aj vám.

Vyhadzovanie potravín

Vyhodenie zvädnutého šalátu či plesnivej mrkvy do koša je ekvivalentom vyhodenia peňazí do vzduchu. V tomto som mala trocha boj, ale zlepšila som sa kvôli dvom veciam. Prvá z nich je menej preplnená, lepšie uprataná chladnička. Dospelý pracujúci človek nemá čas každý deň robiť analýzu, čo treba zjesť ako prvé z toho množstva rôznych potravín v chladničke. Je jednoducho lepšie mať tam toho menej a mať všetko na očiach. Druhá vec je proste nekupovať veci, ktoré sa stále dookola vyhadzujú, alebo sa zamyslieť nad tým, prečo to vlastne opakovane vyhadzujeme. U nás išlo hlavne o šalát a čerstvý špenát. Niektoré veci vyzerajú cool v nákupnom košíku alebo to je proste zdravé a v obchode si poviete, že by bolo fajn to zaradiť do jedálnička. Ale ak to z nejakého dôvodu nechcete zjesť, nechutí vám to a neviete čo s tým, je lepšie to jednoducho nekúpiť. Predovšetkým, ak ide o čerstvé potraviny, ktoré vám po pár dňoch zakývajú zbohom.

Nakupovanie podľa receptu verzus varenie podľa letákov

Keď som ešte aktívne tvorila recepty, najprv som si vymyslela, čo spravím a podľa toho som nakúpila potraviny či už boli drahé alebo lacné a išla som na to. Samozrejme, foodbloggeri to majú v tomto trocha komplikovanejšie, ale väčšina bežných stravníkov by mala nakupovať skôr podľa toho, čo nám momentálne supermarkety ponúkajú v zľave. Neznamená to, že človek nemôže vyskúšať zaujímavý recept z karfiolu na ktorý natrafil na internete, no ak chce šetriť, bude mať recept v hlave až kým si nevšimne karfiol v zľave. Naopak, ak sú zľavnené biele papriky, paradajky a údené tofu, cinkne mi, že môžem spraviť hrniec super vegánskeho leča. Preto sa hodí mať repertoár a vedieť variť rôznorodo. Vtedy viete variť podľa letákov a využiť to, čo akurát kúpite výhodne.

Taktiež odporúčam pozrieť čo je kde v zľave predtým, ako idete do obchodu, lebo v obchode nechcete tráviť viac času, ako je potrebné. My väčšinou nakupujeme v sobotu skoro ráno. Ešte v posteli si prezriem aktuálne letáky (podľa čoho aj určím, kam vlastne ideme nakupovať) a spravím si základný zoznam. Zaberie to 5 minút a robí to veľký rozdiel. No a keď už sme pritom, dúfam, že máte vernostné karty či appky do každého reťazca kde nakupujete.

Nakupovanie do zásoby

Jedna z najviac využívaných potravín u nás doma je cícer. Hummus, fejková treska, cícerový paprikáš, kari…je veľa fajnotiek, ktoré sa dajú pripraviť z tejto super strukoviny. No a preto, keď je zlacnený cícer, či už suchý alebo konzervovaný, berieme viacero kusov a ukladáme ich do vrchnej poličky skrine na chodbe (naša mini špajza). Potom nie sme nútení kúpiť niečo čo naozaj potrebujeme v normálnej cene, ktorá stále rastie a rastie. Je viacero potravín, ktoré sme už dlhé mesiace nekúpili inak ako v zľave.

Rastlinná a skromná strava má veľký potenciál byť najlacnejšia

V neposlednom rade, ako sa stravujete? Šetriť môžete na každej strave, ale ak vás to aspoň trocha ťahá k bezmäsitej, máte okamžite výhodu. Mäso je drahé a ak niekto naozaj každý deň alebo viackrát do dňa konzumuje mäso, musí dať za stravu oveľa viac ako niekto, koho jedálniček sa točí okolo rastlinných, lokálnych a sezónnych potravín. Nejde iba o mäso ale aj o rastlinné potraviny ako kešu orechy, exotické ovocie či rôzne vegánske polotovary. Každý z nás si chce užiť život a aj ušetriť peniaze, ale nedá sa robiť jedno aj druhé naplno a naraz (pokiaľ nemáte naozaj nadpriemerný príjem, ale aj vtedy je blbosť rozhadzovať, lebo neviete čo vás v živote ešte čaká).

Preto je vhodné nájsť si v tom zlatú strednú cestu. Možno stačí avokádo raz za týždeň či 2 a zvyšné dni si dať na raňajky ovsenú kašu alebo pečivo s domácou nátierkou a zeleninou. Možno stačí kváskový chlieb z remeselnej pekárne za 4 eurá raz za mesiac pre potešenie a zvyšok času kupovať obyčajné pečivo, alebo si piecť svoje. No a to mäso, ak chcete uľaviť planéte, zvieratám aj svojej peňaženke minimalizovať alebo úplne vyradiť. Ale akú inú radu by ste čakali odo mňa, hejže.

Impulzívne nákupy, BIO potraviny a e-shopy

Tak ako ja a vy, každý chce čo najviac zarobiť. Ľudia, ktorí nám predávajú potraviny nie sú výnimka. Majú na to triky o ktorých nemáme ani poňatia, chcú nás rôznymi spôsobmi motivovať a presvedčiť, že potrebujeme práve to, čo ponúkajú, dajú nám poštovné či darček zdarma. Je to úplne normálne a v poriadku, pokiaľ majú rozumne nastavené ceny a tovar, ktorý si kúpite vám naozaj padne na úžitok. Nenechajte sa na to však nalákať, ak vám nenapadá nič, čo by ste zo špecifického e-shopu potrebovali. Nech aj majú akcie, nech aj je Black Friday, no a čo. Keď nič nepotrebujete, tak nepotrebujete. Neplňte si košík náhodnými produktami, ktoré vám udrú do oka ale neviete ich využiť, len aby ste splnili čiastku dostatočne vysokú na dodanie zdarma. Pozrite sa vždy kriticky na svoj košík a chvíľku sa zamyslite nad tým, čo z neho potrebujete a čo je rozmar alebo niečo na čo nenájdete využitie.

Samostatná kategória šikovného marketingu sa skrýva v predaji BIO potravín. Do dnešného dňa neexistuje dosť dát či štúdií, ktoré by dokázali, že by BIO mrkva mala mať viac živín, ako obyčajná mrkva. Čoraz viac ľudí však tieto potraviny nakupuje, pretože to v nich vyvoláva dobrý pocit, že kupujú a jedia niečo zdravšie. Samozrejme, BIO potraviny vo všeobecnosti by mali obsahovať menej pesticídov, antibiotík či hormónov a ich existencia má svoj zmysel, ale pre mňa osobne (a toto je na každom z nás) to nie je presvedčivý dôvod, prečo platiť dvojnásobne či trojnásobne viac za produkt, ktorý je nutrične rovnako bohatý ako ten, ktorý BIO nie je. V skratke, nákup niektorých potravín nemusí stáť za to.

Záver

Zmyslom tohto článku nie je ľudí motivovať aby jedli celé dni rožky s maslom a šetrili vďaka tomu stovky eur mesačne. Pointa je, že každý z nás si vie nájsť pre neho znesiteľnú cestu, kedy si pochutí, ušetrí a naje sa zdravo. U nás doma idú hlavne husté strukovinové polievky, prívarky a kari – jedlá, ktoré máme veľmi radi, sú lacné, zahrejú a zasýtia. Bežne pečiem domáce pečivo a koláče, ktoré rozvoňajú celý byt. Nenakupujeme alkohol a sladené nápoje, jedlo si objednáme skôr pri špeciálnych príležitostiach, do práce si nosíme krabičky s jedlom. Dá sa robiť ešte viac ako robíme my – napríklad vyrábať si domáce rastlinné mlieko, nekupovať si sladkosti, pestovať si svoju zeleninu.

Toto už však musí každý z nás prispôsobiť svojim možnostiam a nájsť to, čo pre neho funguje.

Dúfam, že sa vám to podarí a vaše ušetrené peniažky budú časom znásobené alebo pripravené, keď sa stane niečo nečakané alebo príde príležitosť splniť si veľký sen.